.



Zbohom môj milý, zbohom...

23. října 2010 v 19:03 | Fla!ry |  Moje blbosti
Ak si myslíte, že idem písať o chalanovi, tak ste na veľkom omyle. To môj fotoaparát... Odišiel... Už nie je medzi nami. A tento článok venujem len a len jemu, pretože to bol ten najúžasnejší foťák na svete. A hoci bol veľký ako tehla, a hoci mal len 6 megapixelov, hoci nemal žiadne efekty, hoci fotky neboli moc kvalitné, sprevádzal ma hádam už od prvej triedy. To na ňom som sa učila mačkať spúšť, hrať sa so svetlom, a zachytil aj tie najdôležitejšie a najkrajšie momenty môjho doterajšieho života.

Kam som sa proste pohla, bol tam. Sprevádzal ma na každom výlete, ceste, dovolenke ale aj pri príležitostiach ako Vianoce u babky, šibačka, oslavy... Zvečnil môj prvý krok do školy, prvý školský výlet, prvé sväté prijímanie, zvečnil ma keď som si preberala cenu za 3. najlepšiu poviedku na
sun

Slovensku, zvečnil moje prvé tanečné vystúpenie... Zvečnil všetko čo sa v mojom živote udialo. A to by som tu mohla vymenúvať do polnoci. Mne bolo jedno že bol starý, bol proste môj. A keď si spomeniem, ako bol so mnou v škole prírode, v Chorvátsku a aj v Prahe, Brne, Bratislave, Trenčíne, Kežmarku, Bařiciach, Piešťanoch, Baške Vode, Vodiciach, Sukošane, Viedni, Budapešti... A zasa by som mohla vymenúvať do polnoci že. Vždy so mnou putoval v taške, a nafotilo sa s ním neúrekom fotiek. Je naozaj pravda, že som si s ním užila kopec zábavy, lebo keď je leto, ste s kamoškami a máte foťák, samozrejme že z toho nevznikne nič kalého. A tento rok, som potichu dúfala, že ešte na staré kolená zvládne lyžiarsky výcvik, na ktorý sa chystám. Pretože to bude zasa ďalší dôležitý moment- prvý krát na lyžiach alebo prvá zlomenina, a dúfala som že so mnou zasa poputuje.  Ale on.. Odišiel. Venujem mu teda pár veršov, ktoré som zložila iba pre to, že nemám čo fotiť.

Prečo foťák, prečo?
Či som ti zavinila niečo?
V štichu nechal si ma tu,
funus ja nepozvem dnu.

A diagnóza nejasná,
srdce mi už praská
za foťákom mojím,
ale nového sa bojím.

Čo budeme teraz robiť?
Vari šiť, variť, kresliť?
Môj foťák drahý opustil nás
a nechcem nič iné od vás,
len môj starý foťák...

Zvláštna báseň. Ja nie som básnik a aj to tak vyzerá. Teraz sa určite na mne zhora smeje a plače zároveň,  že som mu nenapísala lepšiu. Ostáva mi už len dúfať že sa naozaj dostal do neba, a nereinkarnoval sa do nového a moderného modelu. A prečo musel odísť prečo? Viem že tie nové mašiny sa kazia jedna radosť, ale toto bola proste kvalitka. A preto vám s ľútosťou v prstoch musím oznámiť, že dokiaľ nezakúpime nový fotoaparát, krásnu slečnu jeseň nebudem môcť zvečniť. Niektorí si asi možno poviete: No konečne! Už som jej ho skoro išiel rozbiť sám, tie jej fotky sú strašné! Ale mňa cvakanie naozaj bavilo, možno preto ma tak zaujal Foto tábor. Zatiaľ si ale budem musieť vystačiť s pánom mobilom. Než príde zástup.. Venujme teda môjmu najlepšiemu, najkrajšiemu, najúžasnejšiemu fotoaparátu minútu ticha. Zatiaľ čo on sa na nás bude z vrchu pozerať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Eliška Linn Eliška Linn | Web | 26. října 2010 v 21:17 | Reagovat

...
...
...
Už je to minuta? Doufám, že ano.
Můj foťák je relativně nový. A snažím se nemít k němu takové citové vazby. Přece jen nevydrží věčně.
Je škoda, že tady nebudou nějaké nové fotky přibývat. :( Těšila jsem se na ně. No co už. Chjo.
Sbohem, foťáku...

2 Kristýnka - SB :* Kristýnka - SB :* | Web | 30. října 2010 v 10:41 | Reagovat

Ahojky:)*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama