.



Možno mám vadný nos, ale vôňu starých kníh z knižnice proste milujem...

8. října 2010 v 21:28 | Fla!ry |  Moje blbosti
Piatok =deň knižnice. Opäť som sa vrátila do tej úžasnej budovy bez toho, aby som šla zaplatiť upomienku. Vdýchla som tú krásnu vôňu starej literatúry. Všimli ste si niekedy ako to v knižnici vonia? A ako je tam príjemne? Milujem knižnicu... Áaach... Bola by som sa tam aj vrátila :) Keď som sa konečne spamätala rozbehla som sa k poličkám, kde zvyčajne mávajú
najlepšie knihy. Kamarátka mi doporučila niečo ako "Supertajný denník" alebo aspoň niečo v tom zmysle. Dala som na jej radu, ale keď som ju náhodou otvorila
v polovici, odradili ma hneď prvé dve vety, ktoré som zbadala. Bola to knižka, ktorú som nečítala ale mám ju prečítanú už miliónkrát. Ako to? Bol to klasický dievčenský denníček, ktorý má dej zhruba asi taký istý ako tisíce ďalších dievčenských románov. V poslednej dobe, čož znamená asi rok, mi začali liezť na nervy všetky tieto velediela. Od knihy očakávam aby mi niečo dala. A keď už mi nič nedá, tak nech je aspoň niečím výnimočná. I keď sa u ľudí riadim príslovým "Nesúď knihu podľa obalu"
u kníh to ako tak nie je pravda. Pretože ak je na obálke fotografia z internetu a v nadpise pravopisná chyba, moc dobrá kniha plná užitočných informácii a humorne napísaných dialógov to zrejme nebude. Zo zúfalstva som si zobrala knihu "Séria nešťastných príbehov" od Lemonyho Snicketa. V tomto prípade to bude jedna z tých kníh, ktoré ma očarili svojou jedinečnosťou. Či mi predá aj nejakú tú múdrosť do života, to sa dozvieme potom. Ale pár vecí viem na isto: nebude to a strašne zlatých chalankoch, ani o úžasnej ružovej a nebude sa to končiť happy endom. Treba dať od tých šťastných koncov pauzu. Nárok na taký koniec mal iba Úsvit, a ten vyčerpal možnosti všetkých ostatných kníh. Nebojte, na Twilight ságe a Edwardovi Cullenovi už konečne neletím, ale tým pádom nehovorím, že to boli zlé knihy.
Bacha na vec.
A ešte niečo čo stojí za zmienku...
Jeden nemenový blog, na ktorý som sa dostala mne neznámym spôsobom. Mám naozaj zaujímavý touchpad na laptope a nie príliš dobre sa ovláda. Omylom som klikla na nejaký odkaz, a zrazu mi to len vyhadzuje tzv. chybové okná kde bol text v zmysle, že keď sa mi nepáči jej blog tak to nemám hovoriť nahlas. Nešlo to absolútne zatvoriť, ani windows okno nešlo otvoriť. Nepomohol ani starý dobrý alt F4 ba dokonca ani delete! Vrchol..
Tak som klikala, klikala, klikala... Až som nakoniec spravila 400 kliknutí a konečne to skončilo. Po tom čo som musela robiť by som na tú odpoveď NIE aj klikla. Samozrejme, pokiaľ by som nevedela čo by to obnášalo :D. Na čo to na blogu má? Robí jej to dobre? Veď to je vlastne jej chyba pokiaľ sa tam niekomu nepáči a ona ich za to bude trestať takýmto spôsobom? A čo ešte ľudia ktorí sú v tom nevinne? Ako napríklad ja. Mala som sto chutí napísať jej tam niečo, ale čo by to vyriešilo? Túdle. Toto nie je blog, toto je akurát spam. Akurát ma to rozčúlilo, ale ako hovorím: "Nad takýmito situáciami nemôžeme spraviť nič iné, len sa nad tým pousmiať."
Ďakujem za možnosť slobodného prejavu. Ak vás niečo urazilo, vytočilo, či inak zle citovo navnadilo, tak vás prosím o ospravedlnenie.
S pozdravom
vaša Fla!ry
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama