.



Mám či nemám?

3. října 2010 v 17:36 | Fla!ry |  Moje blbosti
Už od vydania predchádzjúceho článku o telesnej výchove (ktorý mal až jeden kometár) som rozmýšľala o čom napíšem. Nechala som to na tému týždňa. A keď dnes zapnem počítač čo nevidím? Komercia dorazila už aj na blog.cz . Ale nemôžem im to zazlievať. Spravím len to, že sa k tejto téme jednoducho nebudem vyjadrovať a nájdem si inú alternatívu.

Malá vsuvka o mojom týždni:
V mojom živote sa za týždeň mojej neprítomnosti takmer nič nezmenilo. Bolo to iba pár príjemných dních, ktoré sme z veľkej časti trávili smiechom, vďaka ktorému sme skoro skončili v riaditeľni. Písomiek bolo dostatočne, ale to sú práve tie známky, ktoré ma zachraňujú na konci roka, čiže sa nemôžem sťažovať. Za pár úžasných jedináčikovských dní sa musím tiež poďakovať mojej sestričke, ktorá išla na chvíľku spať k babke ja som teda mala izbu sama pre seba. Vyvrcholenie týždňa bolo, keď naši odišli niekam za známymi a ja som bola sama doma. Videla som to najskôr na horor, ale to by nesmel prestať fungovať internet. Tak som miesto hororu robila prezentáciu do školy. Ach tá irónia... V pondelok ma zas chytil taký... no smútok. Mali sme tanečnú s našou novou trénerkou. Keď som zbadala tú hrôzu čo máme mať na kostým, a na čo máme tancovať, chcelo sa mi plakať. Mali sme tancovať na pesničku od 50Centa Candy Shop. Kostým sme mali mať "koženné" minisukne a obtiahnuté "koženné" tričká. To nám tam môže rovno zavŕtať tyč a pritom si aj privyrobíme.  Ešte k tomu jej musíme hovoriť pani učiteľka, akoby mala vysokú školu a titul magistry. Ako mi chýbajú staré tréningy, kde nám Paulína dala vždy do tela, kde sme sa vždy poriadne nasmiali, kde sme mali vždy úžasné kostými a tance, kde...  som vždy cítila že niekam patrím. Bola to moja druhá rodina. Entita pre mňa znamenala naozaj veľa, ale teraz je každým dňom bližšie k zániku. Stále myslím iba na to, ako nám to oznámili: "Paulína vás mala až takto," ukázala rukou nad hlavu " a preto vás nechala."   "Ale nie. Paulína má zdravotné problémy a preto vás nemôže tento rok učiť..." Ďalej si buď nepamätám alebo som to jednoducho vykázala z hlavy. A teraz z našej skupiny zostala iba zanedbateľná čiastka ktorá ticho spomína na staré dobré časy. Je to asi divné čítať, ale jednoducho som to musela zo seba dostať. Aktuálne som v nálade veselej, ale presne viem popísať čo ma to v pondelok chytilo za čudo. A teraz prejdime k podstatnejveci čo sa týka blogu. Chcela som vám oznámiť, že môj blog oslávil prvého októbra trojmesačné narodeniny. Tri mesiace. Dentdelion mám už tri mesiace. Ani sa mi tomu nechce veriť. A to ma privádza k ďalšej myšlienke zvanej autorský klub. Mám či nemám? Je to podľa mňa dosť dobrý nápad, podporovať tkz. pravé blogy. Naozaj sa mi páči tá myšlienka. Ale chcelo by to tiež zmeny. Rozhodne by som zrušila spriateľovanie blogov. Chystám sa na to hádam už od založenia, teraz by som mala aspoň dôvod. Je to len taký zlozvyk z môjho starého blogu. Chcelo by to asi viacej autorský dizajn, ale to sa bude uskutočňovať ťažšie keď máte na dizajny obe ruky ľavé. Takisto aj prezývka. Pretože Fla!ry je takisto jeden zo zlozvykov, kroré som pochytila pri mojich blogových začiatkoch. Zbytočná interpunkcia. To by som sa rovno mohla volať J@aa@NUuL!!nqqQQ_a a písať štýlom PooSssSieEElAAm OOObRRooVViTÁAnSku PusinQQQU!!! Chcelo by to niečo normálne ale čo? Moja hlava je v posledej dobe nejako moc lenivá. Veď ona sa preberie. Hádam :D
S pozdravom vaša ... ani napísať to už nemôžem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama