.



Září 2010

Telesná výchova- Horor alebo zábava?

25. září 2010 v 21:44 | Fla!ry |  Moje múdrosti
Raz som vám sľúbila, že o telesnej výchove odo mňa ešte budete počuť. A rozhodla som sa tomuto preúžasnému predmetu venovať jeden celý článok.

Diagnóza= trochu červenkasté hrdlo

20. září 2010 v 19:23 | Fla!ry |  Moje blbosti
Dnes ráno sme išli k doktorke. Teda, záleží od toho, čo považujete za ráno. Ale ja som musela vstávať už o 8:00. Prečo? Kvôli topeničkám čo som mala na hlave. A hrdlo nehrdlo, studená voda nestudená, musela som sa jednoducho zmyť. Je mi dosť divné, že vám opisujem mastnotu svojich  vlasov, ale nevadí, ja som celá divná.
V nedeľu som nemohla povedať ani slovka. Teda mohla som, ale spôsobovalo mi to takú bolesť, že ste mi mohli pichnúť do hrdla nôž a bolelo by to menej. Posledné zvyšky hlasivkou

som vyplytvala na telefonáte so Soya Girl. Mamina mi večer ešte nanútila Teraflu a hľa! Ráno mi skoro nič nebolo. Bohužiaľ som sa radovala príliš skoro. Stačilo si dať raňajky a umyť si zuby, a ostrý nožík je späť. Prišli sme k doktorke, a tá poznamenala: "Nooo... Hrdlo je trochu červenkasté." Čiže toto je preklad: "Na čo ste sem to decko ťahali? Veď má trošku červené hrdlo!" Keď sa cítim najhoršie, ako napríklad teraz, tak je z toho len ľahká nákaza. A keď len trošku kašlem, tak mi trtne antibiotiká a chýbam v škole aj dva týždne. Teraz mi dala ospravedlnenku do stredy. Ja trúba som jej zabudla povedať, nech mi napíše aj ospravedlnenku na telesnú. Minimálne týždeň. Pretože pokiaľ už v piatok budem cupitať do školy, môžem sa tešiť na privítanie starej dobrej nepriateľky antuky. Na telesnej beháme stále. Prší- beháme! Fučí- beháme! Svieti slnko- beháme! Čitatelia, ktorí ma poznajú aj z predchádzajúceho blogu, si určite pamätajú neustále sťažovanie na tento preúžasný predmet. A toto vám môžem na stopercent sľúbiť- užijete si aj vy, o to sa nebojte. Pokiaľ budem niekedy písať článok na tému : ako bolo v škole, tak si píšte že spomeniem aj telesnú výchovu. A nie v optimistickom slova zmysle. 
Keďže bolo dnes naozaj pekne, tak som jednoducho musela na pár minút vyliezť von. Samozrejme, s fotoaparátom ruka v ruke :D Našla som také perfektné pavučiny, ale na fotkách ich nebolo vidieť. Tak som aspoň nafotila pár silno umeleckých fotiek, pobavila sa na tom, ako nám na dvor vliezla susedkina fenka jazvečíka, ukradla nášmu psovi kosť a odcupkala si domov. Ben sa na ňu díval s vyplazeným jazykom :D Keď sa jeho kostičiek dotkneme my, schytáme akurát tak vrčanie. Ale fenka má všetko dovolené.
Fotky možno pridám, neviem na koľko sú použiteľné. Ešte pridám aj colorku, ktorú som spravila včera večer aby som odpútala pozornosť od bolesti hrdla. Spravila som ju za 5 minút. Je to na tom aj vidieť. Nie som žiadna grafička, ale pozornosť to odpútalo dobre. Keď ju chcete vidieť, tak kliknite na celý článok. Noo... Moc nedoporučujem tak klikať :D

Staré fotky- Oslňujúca krása Tatier

18. září 2010 v 19:56 | Fla!ry |  Moje výtvory
Tento rok som podnikla malý výlet na druhú stranu Slovenskej republiky- do Kežmarku. Šla som si tam prevziať cenu v súťaži Literárny Kežmarok (zhodou okolností som vyhrala tretie miesto). Bol to pekný výlet, obzvlásť keď zoberiem do úvahy že nás nestál ani cent. Všetko preplatili :) A ubytovali nás na internáte, kde bol takýto prekrásny výhľad na Tatry- slovenskú pýchu.

Choroba = listovanie televíznym program

18. září 2010 v 19:19 | Fla!ry |  Moje blbosti
Fla!ry už padla. Preslávená extra slabou imunitou, nevydržala ani týždeň školy. Už leží, s čajíkom v ruke a červeným nosom...
Áno, áno, takto som dopadla. Hlava bolí, samozrejme aj hrdlo mám ako vo zveráku a soplím ako najatá. Odkedy som sa zobudila, dýchanie nosom mi robí strašný problém. Ale ako sa to mohlo tak náhle objaviť? Včera mi nič nebolo. Dokonca to bol veľmi dobrý deň, stále som sa len smiala, čož je veľmi veľký úspech keď stále padáte či sa iným spôsobom strápňujete. A ráno zrazu toto. Celý deň len ležím v obývačke a sledujem Disney Channel... Klesla som pod bod mrazu. Dva krát za deň som videla Camp Rock 2, trikrát jeden a ten istý diel Jonas Brothers v L.A. A Haňu Motaňu ani nespomínam. Viete si predstaviť čo je to za utrpenie, keď Disney Channel (teda skôr hercov z tohto kanálu) nenávidíte? Stále len držím starý ovládač v ruke, myslím že každú chvíľu odíde do dôchodku. Obzvlášť keď som ho skoro rozmlátila - zrovna sa zasekol na kanále kde hrajú hitovky z osemdesiatych rokov. Skoro som od hnevu vypľula septolete keď z neho pri tom vypadli baterky na druhú stranu izby. Neviem ako je to možné, ale ten ovládač to robil naschvál.
Síce neviem ako, ale určite nejako zistil, že sme včera robili na telesnej výchove brušáky. Ja sa teraz nemôžem kvôli svalovici na bruchu ani pohnúť a nieto ešte naháňať po obývačke kotúľajúce sa baterky.
Bolí ma celý človek. Na dnešok som mala naplánovaných veľa vecí, ale ležanie na pohovke v pomyselnom zozname nebolo.
Momentálne beží na Disney Channel už po tretí krát Camp Rock 2, tak som prepla na správy. Dočkala som sa akurát babky, ktorá pľuvla na mikrofón. Super. Dnešný večer vidím asi tak na staré diely Futuramy plus ovocný čajíček s píškótami a liekmi na bolesť hrdla. Tak uvidíme ako sa vec vyvinie.
S pozdravom vaša chorá Fla!ry

Ach... Prepáčte prepáčte a ešte raz prepáčte :(

15. září 2010 v 19:52 | Fla!ry |  Moje blbosti
Prosím prosím pekne prosím prepáčte, že som tu tak dlho nebola. Na nešťastie ma električka nezrazila, i keď som si to mnohokrát priala. Od kedy začala škola, prežívam tie najhoršie dni svojho života. A keď som sa rozhodla zdôveriť blogu, proste ma čakali plné oči sĺz. Nedokázala som dopísať článok bez vzlykov. Tak som sa na to vykašľala. A dopadlo to takto. Dva týždne som tu nebola. Ani neviete ako mi je to ľúto. A keď sa mi na tvári aspoň na sekundu objavil úsmev, išli sme preč a k článku som sa proste nedostala. Som strašná ja viem. SB čka, na vaše blogy som chodila, ale komentáre... Som nedokázala napísať. Najhorší deň bol druhý september (září). Prvý deň školy. Už traja ľudia povedali, že som šprtka, pribudli nám dielne, zrušili nám tanečnú. Zrušenie tanečnej ma zaskočilo najviac. Konečne som našla skupinu, ktorú doslova ľúbim, kde som zapadla, mali sme úžasnú trénerku... Proste som sa tam cítila super, a na každý tréning som sa nesmierne tešila. A teraz, keď som sa na istotu zapísať, iná trénerka nám oznámi, že naša má zdravotné problémy, a nemôže učiť. Od tej doby som sa ani len nezasmiala. Ešte v ten istý deň (2.9.), keď ma odbehol autobus a musela som čakať trištvrte hodinu na ďalší, mi v mp3 prešla pesnička na Last Christmas od Cascady. Náš prvý tanec. Po líci sa mi skotúľala jedna slza, ale ďalšej som to nedovolila. Veď som bola medzi ľudmi. Keď som o svojom dni rozprávala mame, zasa som plakala. Nechcelo sa mi veriť že je koniec. Koniec koniec koniec. Keď som vám o tom chcela napísať, pre istotu sa mi pokazil notebook. To už bolo proste moc. Ľahla som si na posteľ a mlátila si vankúšom o hlavu. Aspoň ma to rozptýlilo. Ocinovi sa ho nakoniec podarilo nakopnúť a hľa! Zlyhal antivír... A zas dokola... V ten deň som bola na pokraji psychického zrútenia sa. Vtedy som si želala aby to bol iba sen. Odvtedy, to už išlo postupne. Niekedy som spadla v autobuse na zadok, inokedy som si kráčala po ulici s trigovicou na ruby a tak dále. Proste trapasy, smola atď... Možno by niekto povedal že to nevydrží, ale ja som si svojím spôsobom zvykla. Od nadchádzajúceho dňa čakám to najhoršie, a preto nie som sklamaná keď sa aj to najhoršie stane.
Tak som vám aspoň v skratke vysvetlila čo sa za tých "pár dní" stalo. Dúfam, že mi moje blogerské okno odpustíte, a že ste si ma nevymazali zo spriatelených blogov. Ešte jedno obrovské PREPÁČTE. Dúfam, že po tomto článku budem aktívna. Zvyčajne ma to nakopne. Dúfajme.
S pozdravom vaša Fla!ry

Zopár fotiek z Chorvátska

1. září 2010 v 9:37 | Fla!ry |  Moje výtvory
Nečakajte nič veľkého. I keď to bol Foto tábor, o fotografovaní nás tam nenaučili nič. Akurát nám jeden zaujímavý človek zdelil správu menom Zoner. Toto slovo  bolo asi v každej jeho vete. A tak sme sa na prednášky a Zoneri, ktorý si možeme zakúpiť iba za 85 €, a zrkadlovke iba za 1 666 €, jednoducho uliali. A neboli sme jediní. Po prvej "prednáške" tam už nevkročila ani noha. Ledatak jeho :D To ale vidieť aj na mojich fotkách. A na fotoaparát to už nezvalím :D I keď je to zbytočné ale: NEKOPÍROVAŤ. I keď neviem či by to vôbec niekto chcel mať na blogu :D Viac v celom článku.