.



Srpen 2010

Jeseň už nedočkavo klope na dvere

28. srpna 2010 v 12:44 | Fla!ry |  Moje blbosti
Dáva mi to najavo hlavne počasie. Čím ďalej, tým je u nás zimšie a sychravejšie. Stále buď prší alebo je pod mrakom, a keď to už vypadá na pekný deň, jedna nemenovaná a nie moc vzdialená dedina vystrelí špeciálne protibúrkové delá. Prečo? Aby sa im nezničila už zničená úroda. Čiže strašidelná čierňava príde sem hneď ako začujete 3-krát buch, a ja sa opäť chúlim v posledné dni prázdnin pod dekou pri laptope. Akoby toho nebolo dosť, už na konci júla, keď som sedela pod čerešňou na vrecovej húpačke, a popíjala ľadový čaj, mi na hlavu spadli 2 oranžovo hnedé listy. Je to normálne? A tak som sa celý august dívala na obrovský strom, ktorý sa pomaly ale iste zbavuje zelene. Aspoň že tábor oddialil jesenné myšlienky a v Chorvátsku som opäť uverila, že leto ešte stále trvá. Ale z toho obláčika som zletela poriadne rýchlo. Stačilo sa pozrieť na dátum, o ktorom som celé 2 mesiace nemala ani poňatia. Nech sa tomu bránim akokoľvek, nevyhnem sa tomu. I keď som v predchádzajúcom článku napísala, že sa tam docela teším, začínam mať pochybnosti. Idem do siedmej! Čaká ma lyžiarsky výcvik a ja, ktorá stála na lyžiach akurát keď si ich skúšala doma v detskej, sa strašne bojím. Spolužiaci chodievajú rok čo rok do Álp na snowboard a lyže. Ja nemám moc rada zimné športy, iba korčuľovanie na lade. Ale zimu rada mám, pokiaľ som v bezpečí za oknom vo vykúrenej izbe a pijem horúci čaj zabalená v najhrubšej deke. To je moja predstava tohto ročného obdobia. A pre ostatných sú to samozrejme lyže. Ja teraz váham, či sa mám ísť strápniť pred spolužiakov vďaka svojmu antitalentu na športy, alebo zrovna vtedy dostanem strašnú chrípku a zostanem celý týždeň doma. Všetci čo nevedia lyžovať, zostávajú doma. Iba ja jediné individum, neviem...
A potom písomky. Rok od roku je to horšie. Niektorí by ma mohli vystihnúť pod slovami: bifľoška, šprtka, kocka... Častujú ma s nimi zakaždým keď im nedám opísať úlohu. Snažím sa mať dobré známky, pretože v živote chcem dosiahnuť niečo viac ako umývať záchody na benzínke. A to ma stojí veľa úsilia a stresu. Pred každou písomkou sa trasiem ako osika, i keď viem že aj keby som dostala štvorku, mojím priemerom by to nezatriaslo. Ale skúste to vysvetliť žalúdku.
Úspešne som sa vyhla tomu slovu. I keď naň myslím celý deň, nepotrebujem ho mať na blogu. Tam by svietilo neónovými farbami, i keď by bolo rovnaké, ako všetky ostatné.
S pozdravom vaša Fla!ry

Tábor, zmeny a koniec leta

25. srpna 2010 v 19:40 | Fla!ry |  Moje blbosti
Z tábora som sa síce vrátila v nedeľu, ale ja som sa naplno ponorila do zmien. Pretože jedna úžasná osoba spravila jeden úžasný dizajn, a ja som ho jednoducho nemohla nechať len tak :) Zamilovala som sa. A priznajme si to: Hoci sa tomu akokoľvek vzpieram, ja a dizajny nejdú k sebe. Po pár beznádejných pokusoch som sa vzdala a zatúlala sa na určitéstránky. A je z toho toto. Úplne ma očaril. A tak tu máte ďalšie nové zmeny :) Dúfam že k lepšiemu :) A takisto dúfam, že sa vám dizajn od Rebelky páči.
V tábore bolo úžasne. Ani trošku neľutujem, že som taká šialená a šla tam úplne sama. Poznala som tých najlepších ľudí. I keď som si prvý deň chcela jednu či dve výchovné vlepiť, a ľutovala som aká som sprostá a blbá a na čo som sa to dala. Ale potom... Sa to všetko rozbehlo. Smiali sme sa 24 hodín nonstop. V stane som bola spolu s jedným úžasným dievčaťom Lenkou, ktorú som stretla už v autobuse, kde sa všetci objímali a hovorili: "Ty si sa za ten rok vôbec nezmenila." Potom aj s úžasným chalanom Dávidom. Mrte sa podobá na Edwarda Cullena :D A jeho zmysel pre humor proste milujem :D A ďalšie dve spolubývajúce, a tie najúžasnejšie sestry Kika a Katka. Plus Miloš. Ten najlepší delegát a animátor akého sme len mohli mať :) Staral sa o mňa. Baby hovorili, že on si takých nováčikov ako som bola ja, vždy obľúbi a snaží sa aby sa cítili v tábore čo najlepšie. Dosť mi to polichotilo a potešilo. Možno o tom niekedy napíšem viac, ale teraz naozaj nemám náladu ani čas. Náladu mi pokazil dátum :( Všetci už iste viete čo tým myslím. Nechápem ako to mohlo tak extrémne rýchlo ubehnúť. Sloboda sa už kráti bleskurýchlym spôsobom. I keď ja, taká zvrátená a šialená osoba, sa istým spôsobom do školy teším. Teším sa na spolužiakov a celkovo na školu. Aj keď sa mi dosť protiví predstava písomiek z obávaných predmetov, a zaručene mi pre ne pribudnú ďalšie vrásky zo stresu, pretože sa pred hocijakou písomkou bojím akoby na mňa mal každú chvíľu padnúť meteor.
S pozdravom vaša zvrátene šialená Fla!ry

Reklamy

24. srpna 2010 v 18:38 | Fla!ry
Ak by ste moc túžili zanechať tu nejaký link, tak prosím iba k tomuto článku. Reklamy umiestnené v inom ihneď mažem! Čiže ak chcete aby som zahlasovala v Sonb, navštívila váš blog, alebo sa nebodaj nejakej Sonb zúčastnila, píšte jedine sem. Ďakujem veľmi pekne za pochopenie.
S pozdravom vaša Fla!ry

Chceš spriateliť blog?

24. srpna 2010 v 18:28 | Fla!ry
Ak ťa môj blog zaujal, a rada/rád by si ho spriatelil/a s mojím, stačí k tomuto článku napísať komentár, ktorý bude obsahovať:
1. Meno/prezývku
2. Blog
3. Prečo chceš spriateliť tvoj blog s mojím
4. Či súhlasíš s nasledovnými pravidlami:
          Chodiť sem minimálne 2-krát do týždňa a pri každej návšteve zanechať komentár.
          Nepísať kometáre typu: ,Obieham´. Bola by som veľmi rada keby súviseli s článkom :)

Ak máte blog zameraný na nejakú hviezdu, seriál či film, ani nepíšte. Je to zbytočné. Neberte to prosím tak, že som vyberavá, ja len nerada píšem komentáre k obrázkom, ako Justin Bieber vychádza z domu. Tak dúfam, že sa nájde aspoň jeden bloger, ktorému sa to tu natoľko zapáči, že napíše komentár aj k tomuto článku :)
S pozdravom vaša Fla!ry
         
         

Ja som asi ten najšľahnutejší človek čo kedy existoval

12. srpna 2010 v 9:04 | Fla!ry |  Moje blbosti
Áno, áno. Som taká šľahnutá, že som si našla tábor ktorý odchádza zajtra do Chorvátska! Myslela som si, že môj nápad naši nepodporia, ale to by som sa asi teraz nebalila. Tábor je v nejakom kempe pri Makarskej riviére. Sú tam čudesné stany s podlahou a kobercami a molitanovými matracmi. Prečo nemôžem byť kompletná a vymýšľať normálne veci? To si iba ja môžem zmyslieť niečo takéto, a iba niekto ako sú moji rodičia, mi to môžu schváliť. Ja už som pre vás pripravovala článok s názvom Chorvátsko v sestrinej puse.
Pretože sme investovali do sestrinho chrupu a dali jej za 200€ vyoperovať ešte nevyrastené zuby múdrosti, aby sme jej potom mohli dať strojček na zuby za 700€. Čiže z tejto čiastky vyplýva: NA DOVOLENKU ZABUDNI! Ešte ju z toho bolí celý človek, tak už sme túto tému neriešili. Hovorila som si, ako veľmi mi bude chýbať more, ryby, západ slnka. A trt. Keď sme sa so Zuzkou bavili o letných táboroch a že by sme na nejaký mohli ísť spolu, samozrejme, že som večer internetila a- zvyšok už poznáte. Len Zuzku nepustili :( Ani nikoho iného koho by som tam chcela. Čiže zajtra večer odchádzam na úplne cudzie miesto, do úplne cudzej zeme, medzi úplne cudzích ľudí. Bojím sa aj toho, že medzi tých ľudí nezapadnem. Som taký typ, ktorý by radšej skočil z útesu než si s niekým podať ruku. Je to trápne, ale bojím sa aj toho ako spím :D Spím s otvorenou pusou a niekedy škrípem zubami. A keď mám zapchatý nos, mali by ste zutekať. Chrápem! Tak sa s vami na desať dní lúčim a idem. Čiže- OD ZAJTRA TU 10 DNÍ NEBUDEM!!!!!!
Prepáčte Affs, zas vás tu nechávam :( Ale keď človek nie je kompletný, ťažko ho udržať na jednom mieste.
S pozdravom vaša šľahnutá Fla!ry

Téma týždňa- Anime

8. srpna 2010 v 12:09 | Fla!ry |  Moje múdrosti
Keď som zbadala tie hrôzostrašné príspevky na tému týždňa jednoducho som musela napísať. Pretože mená herečiek z "H2o stačí pridať vodu" a za nimi veta:,sú morské panny´ mi nepripadá ako článok písaný na tému Anime. Viac v celom článku.

Druhý dych

8. srpna 2010 v 11:14 | Fla!ry |  Moje blbosti
Nadpis vcelku vystihuje to čo chcem povedať. Vlastne napísať. Ako ste si mohli povšimnúť, blog som tak trochu dosť zanedbávala. Keď som chcela ísť niečo napísať, zlákala ma tá hnusná telka, ktorá ma drží uväznenú skoro celé prázdniny. Včera mi trochu napomohlo počasie. Bola taká búrka, že sme radšej odpojili satelit, a ja som sa mohla pustiť do nového dizajnu. I keď to bola blbina púšťať počítač. Chcela som aj napísať článok o veľkej rekonštrukcií, ale bola som natoľko zabraná do práce že z toho vzniklo... nič. Akurát ma Kristýnka pristihla pri tom najhoršom návrhu. Naštvaná sama na seba som vypla počítač a aj na priek bezpečnostným opatreniam zapla satelit s televíziou. Pri začínaní filmu "Lovecká sezóna" ma asi poriadne kopla múza. A vznikla z toho táto opacha. Skoro ma klepla pepka keď som ho nastavila, ale keby som musela znova nastavovať starý lay či nebodaj robiť nový, od zmienenej múzy by som schytala skôr päsťačku než kopanec. Tak som to nechala tak. Ale ešte nie je ani zďaleka hotový. Klikacie ikony do menu, nehovoriac o klikacej ikone ako takej, avatary, a neviem ešte čo spraviť so stránkou. Naskôr som chcela niečo farebné veselé čo by vystihovalo leto, ale búrková atmosféra mi to proste zakázala bez slov. A priznávam počas mojej neprítomnosti/lenivosti mi prišla na um myšlienka pozastavenia. Ale to by som bola iba slaboch. Proste by som pred problémom zdrhla niekam pred telku.
Ani vo sne by ma nenapadlo, že by som napísala niečo takéto iba o novom dizajne. A ako zvyčajne s novým dizajnom som chytila aj druhý dych. Myšlienka pozastavenia je zamknutá niekde v ústraní mojej hlavy. Tak sa pripravte na zmeny. Spravila by som aj zápis SB ale všetci mi sem poriadne chodíte. Nehovoriac o tom že ich mám 4. Jedine Demitris mi robí starosti. Už dlhšie nebola na blogu a posledný článok je, že bude nový dizajn a veľké zmeny. Tak dúfam že sa čo najskôr ozve :)
S pozdravom vaša Fla!ry

Nedáš si rajčinu?

2. srpna 2010 v 23:09 | Fla!ry |  Moje blbosti
A konečne som doma z pekla. Bohužiaľ sa z výletov do hlavného mesta Slovenskej republiky stala každoročná tradícia, z ktorej sa zakaždým spamätávam do konca prázdnin. A to iba pre... Ani neviem ako to nazvať. Pre prehnanú starostlivosť krstnej mamy. Na prechode pre chodcov sa ma snaží zakaždým chytiť za ruku! Cítim sa akoby som bola ufňukané malé decko ktoré nedokáže prejsť cez zebru. A keď ide auto v jednosmerke, musíme vliezť do najbližšieho vchodu do baráku a schovať sa pred hrôzostrašnou škodovkou. A zasa ruka... Keď sa náhodou priblížim k vonkajšej strane chodníka, už ma zráža električka a auto zároveň, čiže ma chytí, teda aspoň sa snaží chytiť za ruku. Ja si ich obidve náhodou strčím do vreciek nohavíc a prejdem k vnútornej strane s arómou znečistených WC. Za celý pobyt som asi 200-krát napočítala do desať, aby som na niekoho nevyštekla. Čo sa dá narobiť. Prechodili sme vcelku dosť. Vo štvrtok sme navštívili novopostavenú Euroveu. No, moje hodnotenie: pekná stavba ale na nič obchody. Je to zbytočne veľké. Aspoň tak mi to prišlo. Ako obyčajne, nekúpila som si nič. Za to zo sestrinho nákupu sa Eurovea bude spamätávať do Vianoc. Nuž, pocit závisti alebo hnevu sa nedostavil, iba som sa pousmiala a kúpila si predraženú Marlenku :) Neskôr sme sa išli poprechádzať do centra diania. Zastavili sme sa v Bibiane. Pokiaľ neviete čo to je, tak vám to vysvetlím. Je to niečo ako detské múzeum. Vždy sú tam nejaké nové výstavy (škriatkovia, o hračkách...). Je to také, no zaujímavé :) A nie je to len pre deti. I keď tam chcela ísť aj Kača, dokonca viac ako ja. Nakoniec to nebolo až také zlé. Ale začalo pršať. Dosť pršať. Ja som mala samozrejme na sebe plátené topánky. A nepomohol nám už ani dáždnik. Zmokli sme úplne do poslednej nitky. Plávali sme do bytu po členky vo vode. Nesrandujem! A ešte k tomu nešiel výťah... V piatok sme sa túlali po meste. Išli sme na výstavu monštrancí na hrade. A poviem vám, väčší gíč som ešte nevidela. Nedá sa to ani popísať, museli by ste to vidieť. Škoda peňazí... Išli sme ešte do židovského múzea. To bolo náhodou vcelku zaujímavé. Až na tie nástroje na obriezku... Bŕŕ... Zavŕšili sme to slávnostným obedom McDonald´s. A šli sme na omšu. Našťastie len polhodinovú. Ale aj tak... Teraz som v takom sprostom veku, kedy pochybujem. Pochybujem o tom či existuje Boh, či stvoril celý svet, ale pochybujem aj o... No o sebe. Ťažko sa mi to opisuje.  Ale jednoducho mám v kostole pocit akoby som bola súčasťou nejakej sekty. Alebo rozoberám kázeň. A nájdem milión vecí ktoré absolútne nie sú pravda. Napríklad: si v núdzi, povedzme že hrozí že skončíš na ulici. Kto ti pomôže viac, ten čo ťa úplne chápe a vie ako sa cítiš alebo ten čo ti požičia peniaze na byt? Podľa kázne ten čo ťa chápe čo je podľa mňa dosť veľká blbina. Keď to prejde, iste to budem pokladať za rúhanie sa, ale....
V sobotu sme boli na plavbe po Dunaji. Skončili sme na Devíne. Bola som tam už veľa krát ale aj tak je to stále krásne. A v nedeľu... Sme boli zase v kostole, no 8:00. Zobudili nás o 7:20 s vetou, že nie je čas na raňajky... Čiže nám stále škvŕkalo v bruchu. Ďalej opisovať už naozaj nemá zmysel a ani nie je čas. Proste som rada že už som doma vo svojej hráškovo zelenej izbe (o tom vám niekedy napíšem)
S pozdravom vaša do desať počítajúca Fla!ry