.



A som späť! So skvelými zážitkami a skoro pokazeným notebookom

20. července 2010 v 14:33 | Fla!ry |  Moje blbosti
Som doma. Konečne doma. Ani neviete aký je to krásny pocit. Ale na druhej strane som veľmi smutná, že už som sa musela s Bárou rozlúčiť. A nebudem tu zbytočne otáľať, hneď začnem písať zážitky. Priznávam sa, hoci tam bol internet ja som sa proste nedokopala k tomu, aby som niečo z posledných síl naťukala. A teraz vám budem deň čo deň, aspoň to mám tak naplánované, pridávať príbehy a fotky. Začneme dňom prvým :)

Deň prvý- NEDEĽA
  Samozrejme, cestovanie. V tom 35 stupňovom horku autobusom to nebolo bohviečo, ale nehovorím o niečom strašnom. I keď strašné bolo nasadnúť do správneho autobusu. Ale všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce. Ale nám sa nechcelo, tak sa muselo chcieť našim. Nakoniec sme trafili, teda lepšie povedané naši trafili. Bus bol komplet plný a nepraktický. Niekedy nám bola dosť zima a tak sme sa tam hrali s klimatizáciou spôsobom- vypnutá, zapnutá, vypnutá, zapnutá a nejednému človeku sme tým liezli na nervy. Ani tak ani tak sa to nedalo vydržať. Nakoniec sme to nechali pustené a dali si sveter =D Ani neviete ako som vtedy chcela mať na kolenách hocaký laptop. Za tých šesť hodín by som toho napísala neskutočne veľa. Ale môj miláčik zostal doma, a ja som celú cestu počúvala jednu a tú istú pesničku a to Sia- My love. Strašne ma to chytilo, a vložilo mi ho do hlavy Eliška .Ďakujem :) A keď tých nudných 6 hodín skončilo, čakali na nás naši známi. S ochotou nám zobrali kufre a tých 5 minút cesty na Křižíkovu ulicu sa zmenilo na minút 15. Prečo? Mali zlý odhad :D Ale hneď ako som vystúpila z autobusu, udreli mi do očí krásne starobylé budovy stovežatej Prahy, takže mi dlhšia chôdza absolútne nevadila. Hoc som stála iba na zastávke menom Florenc. Nuž ale o spomínaných 15 minút som už nestála na pamätnej ulici, ale v ultramodernom byte. Aspoň tak vyzeral večer. Všetko bolo novo postavené a ako hovorí Aďa (známa) byt musel navrhovať chlap. Je dosť nepraktický, ale pekný. Napríklad obrovský gauč, ktorý sa nedá rozložiť, obrovská miestnosť na WC kde by sa zmestila celá škôlka a piďi kuchyňa. A to nehovorím o oknách. Majú skoro celú stenu sklenenú. Majiteľ velice tvrdil: " To sklo je špeciálne ono odráža svetlo, tu bude cez leto maximálne príjemne." Skočili mu na to a ako dopadli sa dozviete v dni druhom :D
A v tom všetkom zmätku ako budeme spať sme museli riešiť ešte aj večeru o 22:30 (autobus mal dosť veľké meškanie mali sme prísť o 20:40). A musím povedať, že noc bola nanajvýš blbá. Na nohy nám ventilátor fúkal horúci vzduch a s Kačou a Barčou sme si navzájom vybíjali zuby kolenami. Ja som ešte pre istotu pozhadzovala všetko čo sa nachádzalo v kritickej zóne, čiže v okruhu piatich metrov :D Ako to bolo ďalej prezradím až v ďalšom článku :P
P.S. príhodu s notebookom sa dozviete až v poslednom článku tejto takzvanej série :)
S pozdravom vaša Fla!ry
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristý ♥ Kristý ♥ | Web | 20. července 2010 v 14:51 | Reagovat

To jsem moc ráda,že jsi se vrátila ♥
Jé,už se těším na další vyprávení :)<3
A moooc děkuju za komentáře,jsi moc hodná!♥:-)

2 Linny Linny | Web | 23. července 2010 v 18:44 | Reagovat

Nezávidím ti tu cestu autobusem, sice to bylo jenom do Prahy (jenom :D) a to se s cestou do Řecka nedá srovnávat, ale aj tak jsem cestování autobusem zavrhla. Naprosto.
Zcela chápu tvou touhu po laptopu naprosto chápu, sama jsem cítila potřebu klepat do klávesnice už pár hodin po odjezdu. ^^
Sia - My love... ♥ Toho jsem se taky docela dost naposlouchala, na pláži, v buse, na hotelu, jenomže pak to začalo lézt mé milované sestře na nervy a musela jsem tam občas hodit i něco jiného :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama